Nie život nie je zelená polianka,
má hory, púšte, priepasti,
má hory, púšte, priepasti,
a hoc dáva mnohé slasti,
buďme vďačný aj za tie príkoria.
Veď prišli sme tu polepšiť sa,
v mieri spolu svorne žiť.
Buďme vďačný za tú možnosť,
z pohodlia snov vystúpiť.
Zaľúbiť sa do prekážok.
V odraze mlák si vidím tvár,
čo preskočím mi nohy zpevní,
a každá bolesť je tiež dar.
A pokiaľ mám to svetlo v sebe,
cítim jeho lásky nehu,
neochvejne po slobode,
nebojím sa neúspechu.
Žádné komentáře:
Okomentovat