Skôr než sa duša poberie,
zo svetla rannej modlitby,
vysloví tiché prianie,
než vráti sa k starostiam bežných dní.
Vnútri svetlo si uchovať
a žiť ho každým dychom.
Pohyb prudký neurobiť,
len hladiť svet jemným dotykom.
Chápavým pohľadom liečiť duše zmätené
a slovom prinášať ideje stratené.
Pevnú ruku držať nad strachom i zlosťou,
kráčať po cestách dláždených spravodlivosťou.
A pokoj strážiť sťa škrupinku z krištáľu.
Odolávať bolestiam, radostiam aj žiaľu.
A pri výkone dennej povinnosti,
vždy mať na pamäti,
že od Neho sú, tie pravé, dané
a Jemu majú byť darované.
Žádné komentáře:
Okomentovat